Územie obce bolo osídlené už v neolite, nachádzalo sa tu sídlisko želiezovskej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou, severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej, rímskobarbarské, kostrové hroby z 10.-11. storočia. Obec sa spomína od roku 1208. Názov obce sa postupne menil z Moch (1208), Mooch (1274), Nagmoch (1425), Mocs (1773) až na dnešný názov Moča; maďarsky Dunamocs. Patrila majetku kráľovien na panstve Komárno, od roku 1291 ostrihomskému arcibiskupstvu. Časť obce do polovice 16. storočia patrila Báthoryovcom, potom obec spustošili Turci. V roku 1557 mala 5 usadlostí, v roku 1622 8 mlynov, v roku 1699 300 obyvateľov, v roku 1715 mala 15 domácností a v roku 1720 25 domácností, v roku 1787 146 domov a 872 obyvateľov, v roku 1828 351 domov a 2137 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, a prievozníctvom. V roku 1821 sa spomína cech tunajších mlynárov. Do roku 1945 tu bolo 18 vodných mlynov. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Povodeň v roku 1965 zničila 100 domov.